HSA frısle buyono bu yowmo şatonoyo du duxrono du Sayfo
U huyodo da hudre Suryoye d’Almanya HSA frısle buyono bu yawmo şatonoyo du duxrono du sayfo dsim calu cameydan mi mamlaxto cuthmanoyto bi şato da 1915. HSA bu buyoneyde komır kıtlan talab du athro d’Almanya bıthır mıd mawdewole bu sayfo dımşare dmitawlıf u sayfo ba madraşyotho.
U buyono d’HSA kımşare ba melani. 15 Hziron u yawmo du duxrono da Sohde Suryoye du Sayfo da 1915 yo d´komitathkıri kul shato dilonoyith bu siqumano. U Sayfo d´sim mi mamalaxtho cuthmanoyto qım fothe da mbahnone du maktabzabno, folitiqore, parlamentowiye u şutose bayn emwothoye u kummi cal u Sayfo d´sımla i mamalaxto cuthmanoyto cal 2.5 Milyune d´Mshihoye dı qtili qtolcamoyo. Komathkırina u qtolcamano d´sim cala Suryoye, Armenoye u Yawnoye d´mufqi ma dukothathe u qtili bu zabno du qrobo qamoyo dı britho.
Saliba Joseph, u rishono du Huyodo da hudre Suryoye d´Almanya HSA komır: „Komathkrina u maktabzabnano b´kewo, elo lo b´bceldbobutho“.
I sagiyutho da qamoyaydan, zıttır me 500.000 bnaynoşo, qtili b´Turkiya bu zabno du Sayfo. Ofen a Suryoye camo du şayno u du şlomone, hawın nisho d´mıqtoli ma Turkoye u Kurdoye. Bu zabnawo heş u camo Suryoyo latwe mtakso folitiqoith aw umthonoyith.
U Sayfo d´cala Suryoye komamte acme tehriwo u sekoro di mardutho. Twiri citotho u dayre aw simi masığde, mahırwi betharke u gniwi u mawqıdi a kıthowe. I xsara du tenhibo di marduthathe ha laybe mqayasla. Arcotho u mede d´kıtwayle u camo Suryoyo mid mene u hiw la maşılmone.
I sagiyutho da noşe d´fayişi bahaye nafiqi mu athrathe u mgalwelın. Hzale duktho hathto harke b´Urifi.
Saliba Joseph howxa kımdawım: “A Suryoye ko furqi u mede d´athi aclayye bu Sayfo hul adyawma. U laşan ha qodır soyım mede mqabıl di trawmathe, klozım mitathkıri a sohde du Sayfo d´kıtne an Abohathe”.
I rişonitho trayonitho d´HSA Roze Özmen hawxa hıthımla u buyono: “Kıtlan sabro d´bu yulfono, duxrono u teqbilo du qtolcamo da 1915 ha qodır msamıh hıdode. U parlamento d´Almanya maqbele u qtolcamo d´hawi ma Cothmanoye cala Armenoye u qalilotho mşihoye hrene bu siqumo 2 Hziron 2016 ruşmoyith. Ahna xıd HSA kotulbina du qtolcamano mimıd li ido u mitawlıf ba madraşyotho bu athro d´Almanya”.