MUB bu buyono dıfrısle bu duxrono du sayfo komır ktılbina hşowo ma hayle dkımdawmi u qolğenso calu cameydan
U mawtbo Umthoyo d’Bethnahrin bu buyono dıfrısle bu duxrono du sayfo komır ktılbina hşowo ma hayle dkımdawmi u qtolğenzo calu cameydan.
MUB bu buyoneyde ebe u zuhoro cala hfitwotho du sayfo dımşarewolın bi şato da na’1994, mawdacleste du nişathe dmitaşmıc u sayfo lı brithowe.
U buyuono dıgtocın rişoyto dıgtılbina hşowo ma hayle dıkmdawmi u sayfo komır bu ağuno dkobina bi rişonutho du Mawtbo Umthoyo d’Bethnahrin dkıtyo li hiyoyuthaydan u xıd camo dfayşina cali rağlo, kmaydina asas lruhayna dmaqımina u camaydan li rağlo leşan du qtolğenso da 1915 u dmahkenale lı britho. Mi şato dan 1994 mşare ba hfitwotho du duxrono du Sayfo, wa hfitwothani mbarbızi beyn da falqe du camaydan kulle u kımdawmi bşıkıl mtakso bdarğo dşutose emwothoye ulu ray dı britho. Midıd i Mamlaxtho da Othmanoye wa mıthcadronayda a caşıryotho Kurdoye wa hayle hrene, leşan dqışci u camaydan mu makthabzabno beyn da ışne 1914 u 1925 sımme qtolğenso acle. Bu zabno du qtolğensano mahıtwo nişo a came Mşihoye d’Bethnahrin u d’Anatolya dmıqşoci mu makthabzabno.
U buyono dkımdawım dıg mahke 500 alfo mu cameydan, zıd me malyun d’Armınoye u hol 400 alfo Yawnoye – Pontusoye qtili bı barbıroyutho. Bıthır mu qtolğensano a hayle hakome leşan dlohın i mdinoyutho dı xlıqle u camaydan bı Bethnahrin maşe siyase du shofo, du tenkiro udu tefşiro. U haşo rabo wi trawma dcayışla u camaydan nqili me doro l’doro, wa sayome du qtolğenso leşan dmankıri i şrolutho u dmatcalla maşelın darbone di propaganda du teşiğo du meho.
U buyono komır Xıd Mawtbo Umthoyo d’Bethnahrin mqabıl du qento rabano u mqabıl di tahrazto du qşoco, mi nfıqtaydan mşare b’ağuno b’fusqono kamilo. Bıthır ma hfitwotho dsımlan adyawma ba casrowat athrawotho k’mawdın bu qtolğenso dan 1915. Bu siqumo d’24 Nison 2021 u rişono d’Amerika Joe Biden dmawdele bu gunho noşoyo dsim ban 1915 xıd qtolğenso, netije du ağuno dhuwwe a came Mşihoye d’Bethnahrin Anatolya‘yo, Me gabo hreno kmaczımina a came d’Turkiya l’ağuno mıştawtıfo leşan dmıhkomi a hawbe di noşutho dcişi bi coğrafya du Madınho Mıscoyo. Klozım dmidıc, u teqbilo di demoqratoyutho, di hirutho udu şlomo kılzamla mıthcadronutho rabtho. Ba qtolğense laybe dhowe huquq u zıhniye d’şafıc zabno acle. Almanya mawdela bu qtolğenso dsımla beyn da ışne 1904 u 1911 bu athro d’Namibya dkıtyo b’Afriqya, u mahrawla a teoriye kulle dkito bi sbuthathe. A hayle hakome d’Turkiya wa tuhmonoye dıkmaydi u huquq du qtolğenso bıthır ma 1948 law fayışlın arcoyutho. U qtolğenso dan 1915 i hiyoyutho du camaydanyo. U qtolğenso dan 1915 hawbo di noşuthoyo dsim b’nişo siyasi. Leşan du medano u qdomo şariro dkulle a parlamentowiye wa folitiqore dobın fusqono calu trajedi dciş. B’iqoro kmathkırina a sohde du qtolğenso du Sayfo bu yawmo şatonoyo da 106 ışneyde. Xıd Mawtbo Umthoyo d’Bethnahrin ksaymina qroyto la falqe du camaydan kulle bı britho kula dsaymi hfitwotho leşan dmathkıri u qtolğenso dan 1915, dnıfqi moro li hiyoyuthaththe u d’tılbi hşowo ma sayome du qtolğenso. Hol Turkiya dmıctarfo bu qtolğenso dan 1915 u ağunaydan gıdımdawım bkul duktho dı britho.