GHS bi egartho dımşadarle hule i hzayteyde calu maşıqlo folitiqoyo u demoqratoyo hatho d’Suriya
U gabo du huyodo Suryoyo d’Suriya d’GHS, hule funoyo li egartho dımşadarlale i sictho qonunoyto du lqoyo athronoyo demoqratoyo d’Suriya bi sbutho di hzayto dkıtle calu maşıqlo folitiqoyo u demoqratoyo hatho d’Suriya.
GHS bi egartho dımşadrole, rızle menyono d’sebwotho dkıtne bi hzaytayde ulsoye laşan u dactid d’Suriya, baynothaye dmitıctarıf bi hiyoyutho umthoyto du camo Suryoyo-Othuroyo, u dmibayın u leşono Suryoyo xıd leşono ruşmoyo u athronoyo d’Suriya.
U gabo du huyodo Suryoyo d’Suriya d’GHS mşadarle egartho d’funoyo li egartho dqayıthwoleyo mi sictho qonunoyto du lqoyo athronoyo demoqratoyo d’Suriya dmaglewola eba cali hzayto dkıtla i sictho bi sbutho du maşıqlo folitiqoyo u demoqratoyo hatho d’Suriya. GHS bi egarthayde mawdacle di hzaytayde lıkmıfroşo mi hzayto dkıtla i sictho qonunoyto lafu dactid d’Suriya, elo bebzabno u gabo du huyodo Suryoyo makadle dıklozım Emwotho Mhaydotho dımtarso u darbo dkımhalxo ebe, udmafito la haye u fusqono da 2254 dcal Suriya dımşahlıf u xtutayde ma nathrawotho dıkmıştawtıfi la ytawyotho d’Astana awkith Rusya, Turkiya wu İran dkımnasın dımbayni tahrazto du şroyo dkımşablo i agenda dkıtlın bu madınho mescoyo.
GHS bi egarthayde komır “u fusqono da 2254 ksonıd u kımayıd u buyono d’Çenev di şato da 2012, dıktolıb dmişakıl şultonutho zabnoyto du maşıqlo folitiqoyo hatho d’Suriya. İ şultonuthathe hiyayo dgımdabro a’fulhone di kthawto du nomuso esonoyo hatho dıklozım dmıştawtıfila u b’kinutho a’hayle u koalisyone folitiqoye d’Suriya dkıtlın mawdyonutho bu şroyo folitiqoyo dıkmafıt la haye a’nişe dkıtle u camo d’Suriya”.
Camgabıdathe, GHS rızle hın sebwotho ulsoye dkımbayni ihzayto dkıtle lu dactid d’Suriya lfuth u nomsuo esonoyo hatho. Mbayn da sebwotho dırzile u gabo du huyodo Suryoyo, dmitaqım u ışmo Caraboyo mu ışmo di qutnutho d’Suriya, dmibayın otho u sogitho athronoyto dkımgaşmi a came umthoye u tawdithoye mşahılfe d’Suriya, dmitıctarıf bi ithutho u bi hiyoyutho umthoyto da Suryoye Othuroye u dmibayın u leşonathe u Suryoyo xıd leşono athronoyo u ruşmoyo d’Suriya, dmitarku sistem cılmoyo demoqratoyo banyo calu asas du parlamento u dkımqadım b’şawyutho la tawdiyotho mşahılfe, dmitarku sistem d’şultonutho lo qentrunoyto dıknıfqo moro li hdoyutho d’Suriya, dmibayın şbile du yulfono dıkşowın la gawne etnikoye u tawdithoye mşahılfe d’Suriya udmitahwe u garanti du zedqo du tewlifo bu leşono emhoyo.