USUP mtayable yawmo du duxrono da sohde Suryoye b’Lebnon
U gabo du Huyodo Suryoyo Tibeloyo, sımle u duxrono da Sohde Suryoye dımharablın bı gaborutho bu qrobo gawoyo d’Lebnon.
U duxronano sim bu wahdo da Sohde Suryoye dkıtyo b’Saydelbuşriye, du gabo macmarwole i qoyumto da Sohde Suryoye ebe, wu mbayanwole dkıtyo u wahdo da Sohde Suryoye bi şato da 2012.
U gabo du Huyodo Suryoyo Tibeloyo xıd kull şato, adşatoste mtayable u duxrono da Sohde Suryoye dmatınwo lu darğo di sohdutho bu ağuno dhuwolın bu qrobo gawoyo d’Lebnon. U duxronano dıkmisım kull şato 25 Tamuz, kmitahkri a 1132 Sohde Suryoye dhulın a hayathe leşan i hirutho d’Lebnon.
Mi celtho du kewo di Corona, adşato u gabo sımle u duxrono lfuth a şartat wa mkone dkobo i şultonutho, mawxa latwe ftiho lu camo elo czımwo farsufe mbayne lu duxrono. Bu yawmano dmaqım slawotho cala ruhotho da Sohde brire, mahıt klilo d’warde leşan u duxronathe wu rişono du gabo Brahim Murad sımle mamlo.
Bu mamleyde Brahim, bi qamayto tlıble şubqono cal dılo qadiri dsaymi duxrono rabo xıd kull şato u lo mcazamlın a gabe kulle mi celtho di Corona. Elo bebzabno xıd gabo mhadarlan naqla hreto mede dıkmalıq la Sohde, leşan dmitamırlın tawdi sagi bi dbihuthathxun dmahıtaxun a hayatxu, adyoma u Slibano qimoyo harke u gıdfoyış hol colam culmin.
Murad bu mamleyde mamtele i meltho cali aykanoyutho şğışto d’Lebnon u mırle; A Sohde Suryoye wa sohde da gabe Mşihoye kulle dmahıtlın a hayathe u dbızlın u admathe leşan i hirutho du athreydan Lebnon, ucdo kımnasın dımhadidilan ba zaynathe. U zaynano d’ahna mqawamlan bu qrobo gawoyo u kıbci dmahwınlan darbo dkıtne hınne a mdabrone da madraşyotho u kuhışwi ahna gıdmanıhtina katfo lhawxa mede. Ahna i şetısto du athranona a jedoneydan hfırlın a şenothani leşan dobılan athro di hirutho bu Madınho Mescoyano.
Brahim mırle; Latle noşo haq domarlan, ahna a Mşihoye athina lu athrano, lo elo hınene dathın lu athreydan u kubci dkıbşile u dımamiri aclayna u kmahkın manyo tawo u man kmırhım wu khuşwi dhınene a mxatone du strateji du athrone. U athrano dmitawmarwole Swisra du madınho, ucdo kıbci dsaymile athro di mwaxrutho u di bişutho. Lo lıkmaqıblina a jıdonathe dkıtne Dacış kıbci dmahwıne u darbo dhukmi u athro. Mawxa kito 3 sebwotho dkobacno domarnolın xıd gabo, u kmıtyaqano da gabe hreneste d’Lebnon gıdsındili. Ahna camu qonunno da 1559 du cboro dan athrawotho nuxroye lu athrona, ahna ksundina sayidna u fatıryarxo wa rişone dkubci u dactid du athro. Ahna cami şultonutho dtıryo a nacime du athrano dcayşi camu iqorathe wu hano system federaloyoyo u hanoyo gımaxlıs u athrano la haye dothe.