20/04/2021

Qay lo mawdela i şultonutho du Swed bu qtolğenso dsim ban 1915

‘Qay lo mawdela i şultonutho du Swed bu qtolğenso dsim ban 1915 calan Armınoye, Suryoye Othuroye Kaldoye u Pontus Yawnoye, walaw u parlamento Swedoyo mıdwole fusqono bi sbuthathe ban 2010’.

A melani di mimartho dıfriso b’Fırat News mu hadomo di Sictho Mdabronitho du Mawtbo Umthoyo d’Bethnahrin- Yahkub Nuhomone.

Bi mimarthathe d’Yahkub Nuhomo dıfriso b’Fırat News u ğer dafe du nawlo, grışle u zuhoro di şultonutho du Swed dheş latla niye dmawdıcyo bu qtolğenso myiro dsımwola i mamlaxtho da Cuthmanoye calu camaydan, calan Armınoye u Pontusoye bu zabno du qrobo qamoyo dbritho.

Nuhomo mırle; Leşanayna xıd camo u xıd tukose hfite bu şwolano du Sayfo, kothe u qedomano di şultonutho du Swed dlo mawdela bu qtolğensano ğalabe cuçbo, cal di mamlaxtho da Cuthmanoye uda bnayqyomayda, nhırwolın bşıkıl barbroyutho hol 2 milyone d’Mşihoye. A yadıcthone dcala qtolğense m’akade dkıtwe qtolğenso u calathe ğalabe parlamentowiye mawdelın ebe. Ba mowat d’yadıcthone grışlın u zuhoro da mathlone da parlamentowiye dmaydi i mşaluthathe u dım’akdi da hawbani qtolğenso’wın.

Bi mimarthathe Nuhomo grışle u zuhoro calu lobby, cala fulhone ucala hfitwotho dsımlın bi sbuthathe du Sayfo leşan i mawdyonutho bu qtolğenso-hatta bu darğo du parlamento d’Urifi’ste hfite’wın, elo camhbol mahwele da esore dcam Turkiya kımahwın ulsoytır-ma gunhe baroye dsımla Turkiya mqabıl di noşutho. U qtolğenso, u hawbo qaşye dkibe dmisım’yo u naqla hreto kımacmısi caynothaye la gunhani, leşan dlo mahrıwi a esorathe cam Ankara.

U mede mahişono, di sbuthathe du Sayfo kmitıstacmılo ma gabe folitiqoye bu Swed bu zabno dıkmqarıw u zabno da guboye u ğalabe naqlat’ste hiw şudoye dgımawdın bu qtolğenso en dminaqın. Elo bıthır mıd mnaqın li şultonutho lıkmtabqi a şudoyathe. Yahkub Nuhomo mawdacle, du qtolğenso calu camaydan b’Turkiya lo tayım u heş kımdawım u meltho towo du medano, u fusqono dmid mqabıl du dayroyo di cito Suryoyto Orthodoksoyto Aho Bilecen’yo d’thim b’hawbe lo şroro.

Camathe’ste u cnufyo di dawlo mqabıl da citotho catiqotho du camaydan u şuhlofo dhın menaye l’masığde uğer. Nuhomo grışle u zuhoro cali klayto dmahıtwole u hadomathe Metin Rhawi dkıtwe meqım bu gabo da Sosyal demoqratoye u dtrewole mu gabo, cal du rişwazire lo mtabaqla u şudoyayde bi sbutho di mawdyonutho bu Sayfo. Latyo bi duktho, d’athrawotho dobın timo la yuthronathe a momunoye u folitiqoye meqım mu timo da zedqe noşoye wa hawbe dıkmisomi mqabıl da zedqani.