Mzahro Turkiya cali siyase dkıtla
Amerika, Almanya wu Yawnan mzaharlın ma fulhone dıksaymolın Turkiya du kroxo dcalu nafto bu madınho du yamo mescoyo.
Camgabıdathe, Turkiya dkımdawmo dımşadro marhıbone u zayne l’Libya, hın şutoseste du tboco froso mawdaclın du athro d’Mısır kibe d’zoxe cal Turkiya bu qrobo d’Libya.
Bu zabno tayosto du lojistik d’Turkiya naqla hreto nqila lojistik folhoyo u marhıbone bnayqyome d’Suriya lu athro d’Libya leşan u snodo da hayle d’Fayez al Sarraj, u gayso du Yawnan m’akadle dkıtne hadire dobın funoyo qaşyo l’Turkiya.
U mamlano du gayso sim, bıthır mıd Turkiya mawdacla u mabco dkıtla dmawfıqo nafto qariwo l’gzırto du Yawnan dkıtyo bu madınho du yamo Mescoyo. U mşalo du gayso Yawnoyo maklele i socuruthayde l’Qufrus cala şuşote haroyani dhawın.
Bebzabno u waziro di baroyutho d’Almanya Heiko Maas sımle socurutho lu Yawnan u ba ytawtyotho dhawile cama mşale du athro mırle; “En Turkiya kubco dsaymo şuşoto ba esorayda dcamu Huyodo d’Urifi, klozım dmaklıyo a provokasyone wa fulhonani dıkmaşyo bu yamo Mescoyo”.
Camgabıdathe, Amerika mzaharla Turkiya dlımdawmo ba fulhone du kroxo dcalu nafto u du ğaz mqabıl da gozaryotho Yawnoye bi fnitho du madınho du yamo Heworo Mescoyo, bnişo dlızaydo i mwatyutho dkito bi fnithathe dlatyo sfitho.
Megabo hreno, i dafo da n’Eğuftoye mhayde frısla fuşoqo l’ha kothubo Eğuftoyo calu mamlo dsımwole Erdoğan dmawdacwole ebe da Mşihoye dıkhoyın ucdo b’Turkiya kımmathli u mede dfayış mu zabno du Sayfo, u mırwole ste “lıgıdobina fsoso la marıhbone dfayişi du Sayfo dsaymi hjome marıhbone b’Turkiya. U menyonathe naqıs, elo heş kıtlın ithutho b’gawıd du athro”. Callathe, u kothubo Eğuftoyo bu fuşoqo dhule calu mamlo d’Erdoğan, mawdacle di meltho du mede dfayış du Sayfo lo belhude kımmathlo haqara la came Mşihoye dnafili debhe bu qtolğenso du Sayfo yaste dmaxlaslın mu qatlo, elo kamhtoste a’Mşihoye dnaqıs u menyonathe b’Turkiya bu qento.
Mxasra hreto, i sferyawmo Turkoyto d’Zaman mawdacla d’Anqara kımcaqbo u fusqono dmıdle u parlamento d’Mısır dhule fsoso lu rişqutno Cabdılfattah Alsisi dımşadır a’haylawothayde l’Libya bnişo dnıfqi moro li mşaynutho umthoyto d’Mısır mqabıl du qento dı Turkiya. I sferyawmo d’Zaman dmawdacla dı Turkiya hadırtoyo layna hjomo dhowe acla b’Libya, i dafo d’Modern Deblomasi ste bu taşroro dıfrısla makadla du gayso d’Mısır kibe d’zoxe cal Turkiya ida dhowe qrobo baynothaye bu athro d’Libya. İdafathe du nawlo mawdaclaste d’Mısır gıdnıfqo b’zoxutho mu qrobo d’Libya cal dkiba b’surhobo dfırso a’haylawothayda b’Libya, kıtlaste zayne mşawşıte wa haylawotho d’Mısır kıtlın nesyuno rabo ba qrobe dkıtne ba fenyotho du mathıbro.
Megabo hreno, u rişwazire du Temen Macin Cabdılmalek bi maqırhonutho dhule li sfaryawmo d’Mısır al Ahram, mawdacle du athrayde lıkmaqbıl dhowela Turkiya nuqazyotho folhoye bu Yemen, u makadleste di şultonutho ruşmoyto d’Yemen gdımdawmo anesorayda camu koalisyon Caraboyo dkımrayşınole i Scudiye.
Bebzabno, Cabdılmalek mawdacle di şultonutho d’Qatar dkıtyo bnayqyomo d’Anqara bu darbo du snodayda la grube mzayne d’Alhuthi kıbco dxılqo kriz u bulbolo bu athro d’Yemen.